Príroda

S'Albufera s celkovou rozlohou 2 400 hektárov je najväčšou vlhkou plochou na ostrove. Tieto bažiny sú miestom "medzipristátia" vtáctva, smerujúceho zo severu na juh. V 19. storočí existoval projekt na vysušenie týchto priestorov, v roku 1985 sa dostali do vlastníctva vlády, ktorá vyhlásila túto oblasť za chránenú. Svoj domov tu našlo okolo 196 druhov vtákov, aj keď ich počet sa mení v závislosti od ročného obdobia.

V súčasnosti má 40% územia Malorky prívlastok "chránené". Rozlohou najväčšie je pohorie Serra de Tramuntana. Súostrovie Cabrera sa stalo prvým chráneným parkom (zahŕňajúcim aj morské dno) v celom Španielsku, neskôr ho nasledovala Dragonera.

Reliéf ostrova je trojaký: pohorie Tramuntana, Serra Llevant a medzi nimi ležiaca rozľahlá rovina. Tramuntana je kráľovná, ktorej vrcholy dosahujú výšku 400 m n. m. Centrálna nížina je zmesou bývalých morských usadenín a saharského piesku, ktorý sa na ostrov dostával zásluhou vetrov počas posledných dvoch miliónov rokov. Ovplyvnili ju aj erózne aktivity neďalekých hôr. Pomerne menšia je vrchovina Serra de Llevant. Jej najvyšší vrchol meria 561 metrov. Každá z týchto troch častí ostrova je niečím typická . Symbolom Tramuntany sú Arabmi vybudované terasy.

Vápencovej geológii vďačí ostrov za početný výskyt jaskýň. Aj keď sa ich dnes registruje asi 4 000, predpokladá sa, že ich zoznam nie je úplný. Medzi nádherné podzemné jaskyne patrí napríklad Sa Gleda, ležiaca medzi Portocolom a Porocristo, pod úrovňou mora. Je ešte stále predmetom skúmania a považuje sa za jednu z najväčších svojho druhu v Európe. Prírodné rozmary mali vždy vplyv na človeka. Prví Malorčania žili v jaskyniach, neskôr sa v nich ukrývali pašeráci a rozprávali sa o nich legendy. Niektoré z tých najkrajších boli sprístupnené verejnosti, napríklad v Arte, Campanete, Génové. Známe sú aj jaskyne Hams a Dračie jaskyne, ktorým na kráse pridáva aj 177 metrov dlhé jazero.

Na ostrove je v horských oblastiach bujná vegetácia. V polohách do 500 m rastu hlavne ihličnany, z troch druhov miestnych borovíc sa najčastejšie vyskytujú pinie, ich jadierka sa používajú v kuchyni. Ďalší vegetační pás do 800 m a vyššie je tvorený listnatými lesmi letných dubov. Tzv. encinar nie je vôbec podobný nášmu dubu je menšia má drobné, trvale zelené lísty. Vo väčších výškach sa nachádzajú len holé skaly prerastené travinami. Okrem divokej vegetácie je na každom vhodnom mieste hôr pôda a využitá k pestovaniu olív. Pôsobivé terasy boli stavané už od počiatku druhého tisícročia n.l. V nížinatej časti sú vrcholy kopčekov väčšinou zarastené lesíkmi, v dolinách je pôda obrábaná. Hlavne tu pestujú mandľovníky, figovníky, rohovníky (svätojánsky chlebíček), ďalej marhule, broskyne a rôzne druhy citrusových plodov. Zo zeleniny sa tu pestujú zemiaky, rajčiny, paprika, melónové plody atd. Významné je ďalej pestovanie vínnej révy.